Začiatok mája na Slovensko priniesol najveľkolepejšiu svetelnú show na oblohe, aká sa tu historicky ešte nikdy neodohrala a dlho sa nezopakuje, ak vôbec. A to nie jednu, ale hneď dve, takmer dokonale načasované ukážky, čoho je príroda a ľudský duch schopný pripraviť.
Predzvesťou úžasného divadla bola aurora borealis, v týchto končinách jav tak nezvyčajný, že samotný fakt posunu jeho výskytu do našich zemepisných šírok akoby naznačoval, že sa začína dôležitý týždeň prednášok Starmus Earth – v poradí už siedmy ročník festivalu vedy, umenia a hudby s aktuálnou ústrednou témou zachovania a záchrany planéty Zem, ako trvalo udržateľného a obývateľného domova pre ľudstvo aj v budúcnosti, a mier, ktorý je konštruktívnym predpokladom pre riešenie akéhokoľvek problému.
Nie náhodou sa otváracím ceremoniálom festivalu stal koncert hudobného velikána a priekopníka elektronickej hudby Jean-Michel Jarrea s priliehavým názvom „Most z budúcnosti“. Ten je, okrem svojej muzikantskej stránky, známy predovšetkým aj ako inovátor a protagonista technologického pokroku, výdobytkov poznania, vedy a techniky a jej využita v rámci humanistického pohľadu na svet. Nielenže jeho vlastná hudobná tvorba je postavená na základoch vývoja nových hudobných nástrojov, keď sám na začiatku svojej kariéry pracoval na vývoji elektronických syntezátorov, ktoré umožnili pristupovať k hudobnej produkcii doposiaľ nepredstaviteľným spôsobom a vytvoril tak priestor na vznik novej – elektronickej hudby – ale zároveň pomohol zmeniť výrazové prostriedky a muzikálnosť akejkoľvek hudobnej tvorby, prakticky vo všetkých žánroch, vrátane jazzu, funky, popu, hiphopu či metalu. Už sú neodškriepiteľnou súčasťou súčasnej hudby.
Francúzsky hudobník a skladateľ, Jean-Michel Jarre, na bratislavskom pódiu počas koncertu Most z budúcnosti. Foto: Radovan Hýbl.
Najobľúbenejšou diváckou disciplínou však vždy býva megalomanská, fantastická produkcia každého jedného koncertu, na ktoré sa čaká ako na prelomové míľniky v dejinách, často obsahujúce málo známe „state-of-the-art“ technológie – dnes už trademarková „laserová harfa“, alebo pokusy prekonať nečakané prekážky, ako spojiť sa naživo počas vystúpenia s kozmonautami na vesmírnej stanici. Rovnako nie náhodným je super-kombo s ďalším svetoznámym géniom na hudobnej scéne, titulovaným ako „najlepší gitarista na svete“, a pre znalých problematiky – vedcom, astrofyzikom Brianom Mayom, jedným zo zakladateľov festivalu Starmus, spolu s Garikom Israelianom.
Koncert sa verne niesol v duchu tém konferencie, veď aj samotné témy v tvorbe J. M. Jarrea sa točia okolo ekológie, Zeme a vesmíru, vedy a technológií – od prvej priemyselnej revolúcie, až po súčasné rané, ale zato už masívne, využívanie umelej inteligencie prakticky vo všetkých aspektoch dnešného života. Originálna atmosférická podmazová hudobná kulisa, ktorá pred začatím koncertu nenápadne znie naplneným tridsaťtisícovým areálom bratislavskej Incheby a priľahlého svahu Panónskej cesty vedúcej z “ Mosta z budúcnosti“ (SNP) je zhudobnením elektromagnetického vlnenia planét slnečnej sústavy, poľudštená a upravená do podoby znelej ľudskému uchu. Kulisa vhodná k čakaniu na slnko, len pomaly sadajúce za horizont, dlhému ako „čakanie na Cousteaua“, kým nastane čas koncertného prítmia a spustí sa odpočet vytúženej časomiery.
Nakoniec prichádza Jean-Michel Jarre a show, ktorú okrem priamych účastníkov, sleduje vyše stotisíc poslucháčov na celom svete vďaka live streamu a televíznemu vysielaniu, otvára mohutnými organovými tónmi a skladbou Opening z albumu Equinoxe Infinity, spolu so skladateľkou a multiinštrumentalistkou Adiescar Chase a Claudom Samardom. Zahrievacie kolo ukončí domácim pozdravom „Dobrý večer, Bratislava“, a pokračuje v angličtine aj pre medzinárodné publikum, koncert venuje vedúcej osobnosti a hviezde festivalu, večne mladej svetoznámej botaničke Jane Goodall, ktorá toho roku dovŕšila vek 93 rokov a stále plná energie má čo povedať aj mladým súčasníkom o klimatických témach rezonujúcich v spoločnosti. Nasledujúcim ťahákom je Oxygen číslo 4 z eponymického albumu, ako je u J. M. Jarrea zvykom, komornou suitou pre flautu a husle a Oxygen číslo 2.
Slovensko má pred sebou nesmierne dlhú cestu. Sociálna inklúzia je u nás v plienkach, čo je škodlivé pre celú spoločnosť. Podrobnosti o tejto problematike, ako aj náčrt možných riešení, nájdete v článku Sociálna inklúzia na Slovensku: Cesta k rovnakým príležitostiam.
Záber z koncertu. Foto: Radovan Hýbl.
Plná laserová projekcia do diváckeho priestoru s videomappingom na stromy a budovu Aupark Tower, občasný menší ohňostroj a nasvietený Most SNP sú samozrejmým ozvláštnením. Pred pokračovaním v historickej klasike Équinoxe 4 a 7, sprevádzanými pohyblivými konšteláciami zo 400 žiariacich dronov nad bratislavským UFO-m, je malým predelom skladba Web Spinner, skok z ranej tvorby do modernej doby, kde Jarre ukazuje svoju všestrannosť a súdobosť, kde v atraktívnom súčasnom zvuku stále dôsledne prezentuje svoj skladateľský prístup k „anti-pattern“ kompozícii, že ani elektronická hudba sa nemusí otrocky opakovať v loopoch, ale postupne sa vyvíjať a transformovať.
Tiež sa predstaví aj v netypickej polohe ako spevák v skladbe Falling Down za použitia vocoderu – tiež kedysi technologického vynálezu, ktorý mal umožniť digitálny prenos komunikácie až na medzikontinentálne vzdialenosti, no našiel svoje uplatnenie skôr v hudbe, a jeho veľkým propagátorom bol takisto iný hudobný velikán – jazzový skladateľ a klavirista Herbie Hancock. Priemyselná revolúcia, alebo Révolution Industrielle part deux, naznačí v animáciách, vytvorených pomocou umelej inteligencie, ako ďaleko sme sa dostali od renesancie po novodobú renesanciu oblúkom k rovnakým métam a znovu pokúšame ľudský um a ducha konfrontáciou s technológiami, ktoré majú šancu pomôcť vo vývoji spoločnosti.
Po modernom kole skladieb The Architect a Zero Gravity prvú polovicu koncertu uzatvára veľkolepé prevedenie Rendez Vous 2 v domácom obsadení s dychovou sekciou Slovenskej filharmónie a speváckym zborom a dlho očakávaným hosťom – Brian May z kapely Queen. Ten aj pokračuje vlastnou koncertnou verziou Dvořákovej deviatej symfónie „Novosvetskej“, časť Largo. Neskôr sa ešte vráti na grand finale.
Medzi skladbami modernejšieho razenia dal Jarre priestor aj posolstvám, menovite Edwardovi Snowdenovi v skladbe Exit, aj s jeho citáciami k ochrane súkromia alebo v skladbe Glory, ktorú zložil v spolupráci s M83 pre album Electronica – a v Bratislave premietol so zábermi československej Spartakiády, možno naznačujúc, že most z budúcnosti môže naozaj smerovať aj do hlbokej minulosti.
Na príchod priekopníka elektronickej hudby sa oplatilo čakať aj niekoľko hodín. Autor článku vpravo. Foto: Archív autora.
Úžasným ukončením koncertu bola masívna ohňostrojová show v skladbe Stardust, po ktorej nasledoval prídavok vrátane toho najočakávanejšieho nástroja z dielne majstra – laserovej harfy. Tou bola skladba Time Machine, aktuálne premenovaná na Bratislava Time a sprevádzaná tandemom Jarre – May, skvelá rozlúčka s divákmi a vtipným ukončením tejto historickej udalosti, keď ďakujúci sir Brian May premenoval svojho dlhoročného priateľa a kolegu na Jean-Paul Jarrea. Všetko ale dobre dopadlo, pozitívny záver vyslal medzi poslucháčov z celého sveta posolstvo, ktoré bude dôležité pre ďalší vývoj ľudstva a planéty, ak dokážeme spolupracovať, spoločne tvoriť a viesť dialóg v mierovej spoločnosti.
Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.
