Európska únia ekonomicky upadá. Zaostávame za USA aj Čínou vo väčšine oblastí.

Svet vstupuje do novej geoekonomickej éry, ktorá predstavuje pre Európsku úniu obrovskú výzvu v oblasti udržania jej konkurencieschopnosti v rámci celosvetového hospodárstva. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Európa ako jeden z popredných svetových regiónov nečelí žiadnym naliehavým problémom. Realita je však na míle vzdialená od tohto naratívu.

Na ilustráciu vážnosti aktuálnej situácie možno použiť štatistické údaje o podieli jednotlivých krajín na celosvetovom hrubom domácom produkte prezentované Medzinárodným menovým fondom.

Podiel vybraných regiónov na celosvetovom HDP meraný v parite kúpnej sily. Zdroj: Medzinárodný menový fond. Spracovanie: Radovan Hýbl.

Zo zverejnených údajov vyplýva, že podiel HDP Európskej únie na celosvetovom HDP priebežne klesá a v súčasnosti dosahuje úroveň len mierne presahujúcu 14%. V roku 1980 tento podiel predstavoval viac než 25%.

Pretrvávajúca stagnácia rastu HDP sa zároveň diala za veľmi priaznivých okolností, ktoré postupne odznievajú. EÚ ťažila z vhodného globálneho prostredia a povojnových demografických podmienok charakteristických populačným rastom. Svetový obchod sa rozvíjal podľa multilaterálnych pravidiel. Bezpečnosť amerického bezpečnostného dáždnika znížila výdavky na obranu a uvoľnila rozpočty na iné priority. Vo svete stabilnej geopolitiky sme nemali dôvod obávať sa rastúcej závislosti od iných štátov. Ale základy, na ktorých sme stavali, sa teraz otriasajú.

Bezpečnostná situácia sa v poslednom období výrazne zhoršila, demografický vývoj je nepriaznivý a stagnácia ekonomického rastu by v blízkej dobe mohla viesť k neudržateľnej úrovni verejného dlhu, čím by Európska únia bola nútená vzdať sa jedného alebo dokonca viacerých zo svojich vytýčených cieľov v oblasti výdavkov na dekarbonizáciu, digitalizáciu alebo obranu.

Doterajšia globálna paradigma sa vytráca. Zdá sa, že éra rýchleho rastu svetového obchodu s európskymi spoločnosťami pominula. Tie totiž aktuálne čelia zvýšenej konkurencii zo zahraničia a zhoršenému prístupu na zámorské trhy. Európa zároveň náhle stratila svojho najvýznamnejšieho dodávateľa lacných energií – Rusko. Bezpečnostná stabilita v regióne klesá a európska vojenská závislosť sa ukázala ako naše slabé miesto. Nájsť východiská z načrtnutej situácie rozhodne nebude jednoduché.

Problémovým oblastiam sa venujú viaceré odborné analytické dokumenty. Za tie najvýznamnejšie možno považovať správu The Future of European Competitiveness bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky a premiéra Talianska, Maria Draghiho, alebo správu Accelerating Europe: Competitiveness for a new era od globálneho inštitútu McKinsey.

Draghi vo svojej správe hovorí o tom, že Európa si musí vybrať medzi rozpadom, paralýzou alebo integráciou a načrtáva plán na zlepšenie jej konkurencieschopnosti. Ten spočíva v zameraní sa na tri kľúčové oblasti: preklenutie inovačnej priepasti s USA a Čínou, zvýšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom dekarbonizácie a posilnenie európskej bezpečnosti a zníženie závislosti od zahraničných veľmocí.

Správa autorov z európskych kancelárií nadnárodnej konzultačnej spoločnosti McKinsey zas poukazuje na skutočnosť, že turbulentné časy odhaľujú novú nestabilitu v európskom hospodárskom priestore a ich riešenia by mohli byť katalyzátorom novej vlny konkurencieschopnosti a rastu. Nová geoekonomická éra podľa autorov narúša európsky ekonomický model a odhaľuje jeho krehkosti. Európa je údajne pod tlakom na siedmych frontoch: Inovácie, energetika, kapitál, dodávateľské reťazce, talent, veľkosť a hospodárska súťaž.

Obe správy poskytujú nielen podrobné analýzy založené na tvrdých dátach, ale aj odborné odporúčania. Problémom je, či sa bude Európska únia odporúčaniami reálne zaoberať a či sa pokúsi o ich implementáciu do praxe. Už teraz existujú signály, že vo viacerých oblastiach skôr nie. Pritom ignorovanie naliehavosti nadchádzajúcich výziev Európsku úniu pravdepodobne zaradí medzi druhotriedne mocnosti.

Ak vás zaujíma tvorba a udržanie majetku vrátane investovania do rôznych investičných tried, prečítajte si článok Investovanie a budovanie majetku sú pre každého, nielen pre vyvolených. Okrem iného sa v ňom dozviete, aké konkrétne možnosti máte k dispozícii a aký jednoduchý môže byť proces budovania majetku.

Ekonomika Európskej únie zaostáva vo vyjadrení hrubého domáceho produktu per capita v porovnaní so Spojenými štátmi o viac než štvrtinu. Ešte citeľnejší rozdiel je pri absolútnom HDP. Odborníci sa zhodujú, že rozdiely v ekonomických ukazovateľoch možno pripísať predovšetkým nižšej produktivite práce a nižšiemu počtu odpracovaných hodín.

Hlavnými dôvodmi nízkej produktivity sú predovšetkým vysoká miera byrokracie, nedostatočná aplikácia digitálnych technológií, vysoké ceny energií, nejednotný trh a neuspokojivé inovačné prostredie, ako dôsledok nízkych investícií.

V blízkej budúcnosti sa k ním naplno pridajú aj nepriaznivé demografické aspekty. Po druhej svetovej vojne zaznamenala EÚ pomerne silný ekonomický rast, ktorý bol do veľkej miery poháňaný populačným rastom. Na túto hnaciu silu sa však už nebudeme môcť naďalej spoliehať. Európa vstupuje do prvej periódy modernej histórie, v ktorej rast HDP nebude podporovaný trvalým čistým rastom pracovnej sily.

Predpokladá sa, že do roku 2040 sa pracovná sila v EÚ každý rok zníži o takmer 2 milióny pracovníkov a očakávaný je pokles pomeru pracujúcich oproti dôchodcom z približne 3:1 na 2:1. Na takto načrtnutej trajektórii sa ekonomický rast Európy doslova zastaví.

Európa výrazne zaostáva za USA a Čínou v oblasti digitálnych technológií a inovácií. Technologický pokrok prezentovaný najmä nástupom umelej inteligencie, kvantovými výpočtami a algoritmami, či blockchainom, v súčasnosti dominuje globálnemu trhu. Starý kontinent však na poli inovácií nedokáže udržať krok s tempom konkurencie. Európske spoločnosti sa špecializujú na technológie, v ktorých je potenciál prelomového vývoja obmedzený a zároveň míňajú menej finančných prostriedkov na výskum a inovácie ako ich náprotivky v USA.

Európa uviazla v statickej priemyselnej štruktúre s minimom novovznikajúcich spoločností. Za posledných päťdesiat rokov neexistuje žiadna novozaložená spoločnosť z EÚ s trhovou kapitalizáciou nad 100 miliárd eur. V súčasnosti sa v prvej desiatke najväčších technologických spoločností podľa trhovej kapitalizácie nenachádza žiadna európska firma. Do prvej dvadsiatky sa dostali len dve.

Aj keď Európe nechýbajú nápady ani ambície, v reálnych trhových podmienkach nie je jednoduché ich pretaviť do pozitívnych obchodných výsledkov. Bráni tomu legislatívna nekonzistentnosť a početné byrokratické obmedzenia. Dôsledkom tejto situácie je, že mnohí európski podnikatelia uprednostňujú expanziu na americkom trhu.

Svet je na vrchole technologickej revolúcie a Európska únia si nemôže dovoliť zostať uviaznutá v technológiách a priemysle minulého storočia. Uvoľnenie inovačného potenciálu bude kľúčové nielen pre mnažment nových technológií, ale aj pre integráciu AI (umelej inteligencie) do už existujúcich odvetví. Európa musí preorientovať svoje spoločné úsilie na odstránenie priepasti v inováciách medzi ňou a USA alebo Čínou. Ak sa chceme z tohto začarovaného kruhu dostať, nepôjde to bez masívnych investícií do digitálnej infraštruktúry a zlepšenia podnikateľského prostredia pre technologické startupy, ktoré by mohli priniesť nové riešenia a prispieť k ekonomickému rastu.

Americké voľby pozitívne ovplyvnili zámorské trhy. Podrobnosti sa dozviete v článku Americké akcie rastú. Môžu za to očakávané výsledky volieb. Zistíte aj to, ako na situáciu reagujú európske indexy a či na aktuálnom trhu nie sú viditeľné známky prehrievania.

Neútešný stav v oblasti inovácií v Európskej únii ešte viac prehlbuje zaostávanie jej vzdelávacích inštitúcií. Európsky vzdelávací systém aktuálne nedokáže efektívne reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu a potrebu poskytovania zručností pre uplatnenie sa na trhu práce, ktorý je charakteristický nástupom nových technológií.

Podľa údajov z roku 2021 mala Európska únia o 20% menej absolventov STEM na tisíc obyvateľov ako Spojené štáty. Ide o vzdelávacie kurikulum založené na štyroch základných oblastiach – veda, technológie, inžinierstvo a matematika (Science, Technology, Engineering, Mathematics). Pri pohľade do budúcnosti pritom možno očakávať, že nastupujúce technológie odštartujú niektoré z najvýznamnejších zmien na pracovnom trhu.

Vďaka týmto zmenám je pravdepodobné, že zanikne obrovské množstvo pracovných miest pre nízko kvalifikovaných zamestnancov. Na druhej strane sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí veľké množstvo pracovných pozícií so zameraním na budúce zručnosti a spôsobilosti. Európsky vysokoškolský vzdelávací systém by sa tak mal zamerať na ich vzdelanostné pokrytie a snažiť sa o dobiehanie amerických a čínskych univerzít v poskytovaní príležitostí pre vzdelávanie budúcnosti.

Energetická závislosť a nekonkurencieschopný priemysel

V súvislosti s novou bezpečnostnou situáciou bola odhalená zraniteľnosť Európskej únie v zmysle jej závislosti na príliš koncentrovanom dovoze energií. Európsky priemysel celé dekády ťažil z prístupu k cenovo dostupným energetickým zdrojom. Vďaka nedostatku prírodných zdrojov bola Európska únia väčšinovým dovozcom energií, pričom zároveň získavala energiu od obmedzeného počtu dodávateľov. Na druhej strane Spojené štáty sú čistým vývozcom energií.

Strata najvýznamnejšieho dodávateľa zasiahla Európsku úniu v jej nazraniteľnejšom mieste. Aj napriek tomu, že ceny energií zo svojich najvyšších hodnôt značne klesli, spoločnosti EÚ stále čelia 2-3 krát vyšším cenám elektriny oproti podnikom v USA. Ceny zemného plynu sú dokonca 4-5 krát vyššie. Náklady na energie pre európske spoločnosti zvyšuje aj vysoké daňové zaťaženie. Európske podniky sa tak stávajú na trhu nekonkurencieschopnými a znižuje sa produkcia v energeticky náročných odvetviach, čo výrazne spomaľuje ekonomický rast EÚ.

Aby sa EÚ stala energeticky sebestačnejšou, potrebuje sa zbaviť svojej závislosti na fosílnych palivách prostredníctvom zelenej transformácie. Tá si však vyžaduje značné investície do obnoviteľných zdrojov energie a zrýchlenie rozhodovacích procesov vo vnútri únie. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť, aby zelená transformácia a investície v oblasti udržateľnosti vytvárali nové pracovné miesta a ekonomické príležitosti, namiesto toho, aby spôsobovali hospodárske problémy a sociálne napätie.

Európsky jednotný trh je síce jedným z najväčších úspechov Európskej únie, avšak stále čelí mnohým prekážkam. Množstvo regulácií členských krajín, vysoká miera byrokracie a presadzovanie národných záujmov často brzdia fungovanie spoločného trhu.

Ak sa Európskej únii nepodarí zjednodušiť regulačné prostredie a zefektívniť vnútornú spoluprácu, európske firmy sa nedokážu rozvíjať a nezískajú schopnosť súťažiť na globálnej scéne.

EÚ čelí starnutiu populácie a nízkej pôrodnosti, čo má negatívne dopady na trh práce a verejné financie. Bez investícií do ľudského kapitálu, podpory celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie pracovnej sily, Európska únia nedokáže reagovať na nové požiadavky trhu.

V protivetre demografických zmien je nevyhnutné správne nastaviť vzdelanostnú prípravu mladých ľudí na získavanie zručností najmä v oblastiach digitálnych technológií a inžinierstva, aby boli odborne pripravení na využitie pracovných príležitostí budúcnosti.

Obyvateľstvo EÚ je charakteristické nízkou úrovňou finančnej gramotnosti, ktorá vyúsťuje do tendencie ukladať vlastné finančné prostriedky do nízko úročených sporiacich produktov. Oproti tomu obyvatelia Spojených štátov amerických sú dlhodobo vedení k investovaniu. Hrubé úspory obyvateľov Európskej únie predstavujú až 25 percent HDP, pričom úspory obyvateľstva USA sú len na úrovni 18-tich percent.

Nepriaznivá situácia vyúsťuje do finančného poddimenzovania európskych spoločností, ktoré sú postihnuté nedostatkom disponibilných zdrojov využiteľných na následný rast. Prípadní európski investori zároveň často umiestňujú svoje investície do amerického trhu, kde nachádzajú lepšie zhodnotenie oproti európskym podmienkam.

Východiskom z tejto nepriaznivej situácie by malo byť zvýšenie úrovne finančnej gramotnosti a dokončenie Únie kapitálových trhov, ktorá by vďaka väčšej integrácii finančných trhov mohla výrazne zvýšiť efektivitu financovania reálnej ekonomiky a zabezpečiť vyššiu mobilitu kapitálu v rámci EÚ.

Finančná gramotnosť je kľúčová v procese udržania, prípadne zhodnocovania osobného majetku. Ak sa o tejto problematike chcete dozvedieť viac, prečítajte si Učebnicu budovania majetku aj pre hlúpych alebo lenivých. Nájdete v nej jednoduché postupy, vďaka ktorým sa naučíte zhodnocovať svoj majetok v čase.

Podľa údajov Svetovej banky je integrovaná európska ekonomika porovnateľná s veľkosťou ekonomiky Spojených štátov a Číny. Európska únia však zostáva roztrieštená a obchodné spoločnosti sú tak nútené operovať skôr na národnej úrovni ako na tej celoeurópskej. V konečnom dôsledku sa toto špecifikum pretavuje do nižších realizovaných podnikateľských príjmov v priemere až o 30% oproti firmám v USA.

Európska únia je charakteristická svojou roztrieštenosťou a presadzovaním národných záujmov. Foto: Freepik.

V čase napätých medzinárodných vzťahov, kedy často dochádza k obchodným sporom a boju o energetické zdroje, v rámci zachovania konkurencieschopnosti musí EÚ nevyhnutne zabezpečiť vlastnú strategickú autonómiu. Pokiaľ má ambíciu zotrvať medzi globálnymi mocnosťami, bude potrebovať fiškálnu a politickíú integráciu.

Väčšia fiškálna flexibilita a spoločná politika, by mohla zabezpečiť efektívne investovanie do strategických oblastí, ako sú infraštruktúra, digitalizácia alebo obrana. V neistých časoch je zvlášť dôležité zabezpečiť politickú integráciu, jednotný prístup v krízových situáciách a úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, aby bola EÚ schopná lepšie reagovať na globálne výzvy.

Vrátenie vojenskej produkcie späť na územie Európy a koordinácia ozbrojených síl členských štátov EÚ sa javia ako kľúčové v presadzovaní politiky odstrašovania, ktorá môže zabrániť prípadnému priamemu konfliktu s Ruskou federáciou.

Vypracované správy prinášajú aj odborné riešenia, ktoré by mala Európska únia v krátkodobom horizonte prijať. Nejde o ojedinelé úlohy, ale o vysoko sofistikované a precízne koordinované postupy, ktoré vytvárajú komplexný plán pre opätovné naštartovanie európskej ekonomiky.

V prvom rade je nevyhnutné zvýšiť a zlepšiť efektivitu európskych obchodných spoločností, ktoré predstavujú hnací motor európskej ekonomiky. Tento proces môže zahŕňať reformy na trhu práce, zlepšenie vzdelávacieho systému, ale aj podporu výskumu a vývoja. Kľúčom k európskej konkurencieschopnosti je investícia do ľudského kapitálu. Vzdelávací systém musí lepšie vybaviť mladých ľudí zručnosťami potrebnými pre moderný trh práce, najmä v oblasti digitálnych technológií a inžinierstva. Investície do celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie sú zas potrebné, aby sa pracovníci dokázali rýchlo adaptovať na technologické prostredie a pracovné požiadavky.

Ďalšou dôležitou témou je väčšia integrácia spoločných politík, ktorá umožní lepšie zvládnutie globálnych výziev a podporu konkurencieschopnosti. Sústrediť sa treba na zabezpečenie odolnosti únie voči geopolitickým zmenám a technologickým výzvam, najmä vo vzťahu k digitalizácii a kyberbezpečnosti. Aby si Európa udržala svoju pozíciu na svetovej scéne a dokázala čeliť budúcemu ekonomickému výsledku musí sa stať jednotnejšou, koordinovanejšou a politicky stabilnejšou. Zdôrazniť treba aj dôležitosť verejných investícií a flexibilnejšej fiškálnej politiky, ktorá umožní štátom viac investovať do infraštruktúry a inovácií. Je potrebné zjednodušiť regulácie a odstrániť byrokratické prekážky, ktoré brzdia podnikanie a rozvoj nových technológií.

Nezanedbateľný je aj význam presadzovania trvalej udržateľnosti a potreba vybudovania zelenej ekonomiky, ktorá je kľúčová nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hľadiska budúcej ekonomickej stability a hospodárskeho rastu. Zabezpečenie energetickej nezávislosti Európy ide ruka v ruke s rýchlym prechodom na obnoviteľné zdroje. Ako príležitosť Európy je v energetickej oblasti vnímaná najmä dekarbonizácia. Treba však mať na zreteli, že môže predstavovať dvojsečnú zbraň, ktorá sa pri nedostatočnej koordinácii môže ľahko dostať do rozporu s potrebou konkurencieschopnosti a ekonomického rastu.

Ak by sa odporúčania prezentovaných správ podarilo postupne napĺňať, EÚ má stále šancu stať sa inovatívnym a stabilným hráčom, ktorý bude pozitívnym príkladom pre zvyšok sveta. Je však veľmi otázne, či je Európa pripravená túto hodenú rukavicu skutočne zdvihnúť.

Vo svetle načrtnutých ekonomických, politických a bezpečnostných hrozieb sa transformácia EÚ javí ako nesmierne náročná, ak nie nesplniteľná úloha.

Víziu Európy ako globálnej mocnosti, ktorá sa dokáže prispôsobiť technologickému pokroku, podporovať ekonomickú prosperitu a efektívne reagovať na aktuálne bezpečnostné výzvy narúša finančná náročnosť potrebných investícií. Tie by výrazne zvýšili celkovú zadĺženosť únie.

Ako absolútne nereálne sa dnes javia aj snahy o ambicióznejšiu integráciu únie a zmysluplnú zmenu jej rozhodovacích procesov. Presadzovanie národných záujmov nadobudlo len ťažko zvrátiteľné rozmery. Únia je dnes polarizovaná a trpí na svoju roztrieštenosť.

EÚ má síce svoje silné stránky, v podobe pomerne robustných sociálnych systémov alebo systému zdravotného zabezpečenia, na ktorých sa určite dá stavať, ale nedarí sa jej konvertovať tieto silné stránky do produktívnych a konkurencieschopných odvetví na globálnej scéne.

Európa do značnej miery premeškala aj digitálnu revolúciu a zvýšenie produktivity, ktoré je s ňou spojené. Je ťažko predstaviteľné, že dokáže vzniknutú priepasť v krátkodobom alebo aspoň strednodobom horizonte prekonať.

Ak Európa nedokáže nastoleným hrozbám čeliť, bude nútená si vybrať. Nebude totiž schopná stať sa zároveň lídrom v oblasti nových technológií, majákom klimatickej zodpovednosti a nezávislým hráčom na svetovej scéne. Bude tak musieť obmedziť niektoré, možno všetky, svoje ambície. Pre Európsku úniu ide doslova o existenčnú výzvu.

Z hľadiska dlhodobého budovania majetku je dôležitá predovšetkým správne zvolená investičná stratégia. Pokiaľ vás napríklad zaujíma, akým spôsobom si vybudovať dostatočnú dôchodkovú rentu na dôstojne prežitú jeseň života, prečítajte si Učebnicu budovania majetku aj pre hlúpych alebo lenivých. Nájdete v nej praktické postupy, ktoré vás krok za krokom dovedú do vášho cieľa.

Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.