Od začiatku tohto roku bola realizovaná implementácia nového balíka fiškálnych opatrení s cieľom konsolidácie verejných financií a zníženia dlhu verejnej správy. Tento proces je nevyhnutný pre splnenie európskych pravidiel rozpočtovej disciplíny a zlepšenie úverovej kredibility štátu. Napriek počiatočným očakávaniam viacerí odborníci upozorňujú, že aktuálne opatrenia nebudú postačujúce na vyriešenie hlavných fiškálnych problémov krajiny.
Nedosiahnuteľné ciele fiškálnej konsolidácie
Hlavným cieľom konsolidácie má byť zníženie rozpočtového deficitu pod hranicu 3 % HDP, čo je kritérium stanovené Paktom stability a rastu Európskej únie. Ďalšou podmienkou, ktorú by si mala vláda klásť za cieľ je stabilizácia verejného dlhu. Ten by podľa stanovenej referenčnej hodnoty, nemal prekročiť 60 % HDP.
Hoci vláda predstavila komplexný balík opatrení, odborníci tvrdia, že aktuálne kroky sú nedostatočné. Analytické think-tanky poukazujú na skutočnosť, že Slovensku chýba dlhodobá strategická vízia.
Ak vás zaujíma tvorba a udržanie majetku vrátane investovania do rôznych investičných tried, prečítajte si článok Investovanie a budovanie majetku sú pre každého, nielen pre vyvolených. Okrem iného sa v ňom dozviete, aké konkrétne možnosti máte k dispozícii a aký jednoduchý môže byť proces budovania majetku.
Slovensko na trestnej lavici
Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha, sa Slovensko dohodnutých neplnením kritérií dostáva na trestnú lavicu. Uviedol to v rozhovore pre Rádio Slovensko. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pravidelne vyhodnocuje parlamentom schválenú verziu rozpočtu verejnej správy, ktorá sa zvyčajne mierne líši od návrhu schváleného vládou. Vo svojom aktuálnom hodnotení rada očakáva, že rozpočet schválený parlamentom pravdepodobne prekročí plánovaný deficit.
Schválený rozpočet počítal s deficitom verejných financií vo výške 4,7% HDP. Aktuálny odhad rady však tento údaj považuje za nereálny. Realizované analýzy kalkulujú s deficitom pre tento rok na úrovni až 4,9 % HDP. To je o 150 miliónov eur viac ako je cieľ stanovený vládou Slovenskej republiky (6,6 miliardy eur).
Nesprávne opatrenia a hlasy kritikov
K všeobecným negatívnym hodnoteniam schválenej konsolidácie sa pripája aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý schválené opatrenia nepovažuje za ozdravovanie verejných financií. Analytik a zakladajúci člen bratislavského inštitútu, Radovan Ďurana, hovorí, že: „Zavedenie daní, ktoré financujú dotovanie vykurovania bazénov, nie je ozdravením verejných financií, ale zabetónovaním plytvania.“
Slovensko znižuje verejný deficit pravdepodobne tým najhorším možným spôsobom. Zvýšenie DPH, vysoké zdanenie príjmov právnických osôb a zavedenie transakčnej dane podkopávajú našu regionálnu konkurenciu. Sami si škodíme a znižujeme si šance v súperení o investície s našimi bezprostrednými susedmi. Logickým vyústením prijatých opatrení bude nižší ekonomický rast, ktorý v konečnom dôsledku prinesie zníženie odvodových a daňových výnosov. Zároveň sa podpíše pod spomalenie rastu miezd zamestnancov a celkové zníženie prosperity Slovenska.
Kameňom úrazu schválenej fiškálnej konsolidácie sú aj opatrenia, ktoré boli prijaté následne. Ide najmä o plošné energodotácie, ktoré oproti adresnej pomoci v objeme 100 miliónov eur z rozpočtu odčerpajú až takmer 400 miliónov eur.
Problematickým krokom je aj zachovanie 13. dôchodkov, ktoré ešte viac rozvracia už aj tak dlhodobo neudržateľný rozpočet Sociálnej poisťovne a počíta so stále sa zvyšujúcim transferom zo štátneho rozpočtu. Namiesto toho, aby sa problémy dôchodkového systému akútne riešili, vytvárajú sa ďalšie. Z analýz zároveň vyplýva, že medzi najohrozenejšie skupiny nepatria dôchodcovia, ale neúplné rodiny, ktoré pomoc od štátu nezískavajú.
Po započítaní aktuálnych prognóz negatívnejšieho ekonomického vývoja, je výpadok výnosov z daní a odvodov ešte markantnejší. Ako uvádza tlačová správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Negatívny vplyv zhoršenia ekonomického výhľadu na daňové prímy tak už nebude možné plne pokryť zníženou rezervou pre makroekonomické riziká.“
Odhad rady navyše počíta s vyššími verejnými deficitmi oproti schváleným rozpočtom aj v nasledujúcich rokoch. Bez prijatia ďalších opatrení tak rast dlhu bude pravdepodobne aj naďalej výrazne pokračovať.
Odhady odborníkov poukazujú na negatívny scenár vývoja verejného dlhu. Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Radovan Ďurana považuje aktuálny konsolidačný balík za: „ďalšiu porciu sladkostí, ktorú si obézny človek zbalí do batoha na ceste do fitka“.
Následky nedostatočnej konsolidácie
Schválený rozpočet má výrazne nižší vplyv na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, než jeho pôvodný návrh. Pozitívny vplyv konsolidačných opatrení sa znížil a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa stále nachádza v pásme vysokého rizika.
Absencia efektívnych opatrení môže v krátkodobom horizonte priviesť Slovensko na grécku cestu. Znížiť rozpočtový deficit pod 3%-nú úroveň do konca volebného obdobia, bude skutočne náročnou výzvou. Dodatočná konsolidácia na splnenie tohto cieľa by podľa prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predstavovala až 3,1 miliardy eur. Ťažiskovo by sa podľa analytikov mala konsolidácia sústrediť najmä do budúceho roku, vzhľadom na dostupnosť európskych fondov poskytovaných v rámci Plánu obnovy pre predmetný rok.
Zvýšené daňové zaťaženie bez primeraných reforiem môže oslabiť kúpyschopnosť obyvateľstva, zvýšiť nespokojnosť a vytvárať sociálne napätie.
Existujú alternatívy?
Naproti prijatým opatreniam sú k dispozícii alternatívne riešenia, ktoré by predstavovali skutočné ozdravenie verejných financií a priniesli by vyšší ekonomický rast. Namiesto extrémne škodlivých opatrení v podobe najvyššieho zdanenia príjmov právnických osôb v regióne a transakčnej dane, ktorá predstavuje stále sa nabaľujúcu „snehovú guľu“ poplatkov je potrebné zaviesť zdravý mix opatrení.
V prvom rade je nevyhnutné prehodnotiť formu zdaňovania, ktorému sa v aktuálnej situácii nedá vyhnúť. Je dôležité sa zamerať na zdaňovanie majetku namiesto zadaňovania aktívnej podnikateľskej činnosti, ktorá prináša ekonomický rast.
Zmeniť treba aj povahu konsolidácie. Namiesto sústredenia sa na zvyšovanie príjmov je potrebné preniesť váhu predovšetkým na znižovanie výdavkov a vyhnúť sa zbytočnému plytvaniu. Výborným príkladom je rušenie narýchlo a nesystémovo vytvorených zbytočných ministerstiev. Podľa výpočtov INESS bola identifikovaná výška neefektívnych výdavkov v rozsahu minimálne 2 miliárd eur. Obmedzenie nehospodárnych výdavkov môže predstavovať kľúčové riešenie súčasnej nepriaznivej situácie. Súbežne so zabránením plytvaniu je potrebné zabezpečiť, aby vyzbierané prostriedky neboli použité na nové výdavky.
Experti odporúčajú aj zavedenie komplexných reforiem v kľúčových oblastiach, ako je zdravotníctvo a vzdelávanie. Pozitívne výsledky by mohli priniesť aj opatrenia na zlepšenie efektivity verejných výdavkov prostredníctvom digitalizácie a znižovania byrokracie. Zamerať sa treba aj na prorastové opatrenia, ako sú investície do infraštruktúry a podpory inovačných odvetví. Výrazné zvýšenie výnosovej stránky verejných financií môže zabezpečiť aj posilnenie boja proti daňovým únikom. Venovať sa treba aj adresnému nastaveniu energopomoci a strategickej optimalizácii sociálneho systému, ktorá bude korešpondovať s očakávaným demografickým vývojom.
Prijímanie racionálnych opatrení na ozdravenie verejných financií dokáže prinesť pozitívne efekty v podobe prilákania zahraničných investícií, zvýšenia podnikateľskej aktivity (zvyšujúcej ekonomický rast), ako aj zlepšenia nášho kreditného ratingu. To je dôležité pre zníženie úrokov na štátnych dlhopisoch, t. j. zníženie štátnych nákladov na obsluhu dlhu. Zodpovedný prístup k verejným financiám a konsolidačné úsilie by vyslali pozitívny signál finančným trhom a potenciálnym investorom.
Záver
Slovenská ekonomika doslova trpí na neefektívne a neadresné výdavky. Výrazný objem verejných financií sa stále vynakladá na oblasti, ktoré neprispievajú k udržateľnému rastu. Chýbajú nám zásadné reformy v zdravotníctve, školstve, dôchodkovom systéme, ale aj všeobecnej správe. Odklad reforiem a investícií vedie k ekonomickej stagnácii.
Fiškálna konsolidácia je pre dlhodobú stabilitu nášho ekonomického systému nevyhnutná. Bez racionálnych a systematických zmien však hrozí, že konsolidačným úsilím prácne získané úspory budú predstavovať iba dočasné riešenie a Slovensko bude aj v budúcnosti naďalej trpieť rovnakými ekonomickými problémami. Hoci sa zvyšujú niektoré dane, zvolené opatrenia prinášajú nerovnovážnosť daňového zaťaženia a nesústredia sa na podporu budúceho hospodárskeho rastu.
Pri nezmenenej trajektórii bude verejný dlh aj naďalej stúpať. Slovensko tak zrejme v najbližšej budúcnosti zostane na chvoste Európskej únie, pričom má našliapnuté stať sa nezodpovedným a nedôveryhodným partnerom. Peniaze ťažko vytiahnuté z peňaženiek občanov na tomto stave nič nezmenia. Aj keď sa to rozhodne nepočúva dobre, nezostáva nám nič iné, než aj v ďalších obdobiach pokračovať v bolestivej konsolidácii. Dúfajme, že tentokrát si zvolíme scenár systémových zmien pre udržateľné verejné financie a konkurencieschopné Slovensko.
Z hľadiska dlhodobého budovania majetku je dôležitá predovšetkým správne zvolená investičná stratégia. Pokiaľ vás napríklad zaujíma, akým spôsobom si vybudovať dostatočnú dôchodkovú rentu na dôstojne prežitú jeseň života, prečítajte si Učebnicu budovania majetku aj pre hlúpych alebo lenivých. Nájdete v nej praktické postupy, ktoré vás krok za krokom dovedú do vášho cieľa.
Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.