Gibraltár – strategický bod s jedinou európskou kolóniou opíc

Gibraltár, často prezývaný aj Skala (The Rock), je britským zámorským územím aj napriek tomu, že sa nachádza sa na juhu Pyrenejského poloostrova a hraničí so Španielskom. Jeho strategická poloha, ktorá mu umožňuje kontrolu nad Gibraltárskym prielivom, teda spojením medzi Stredozemným morom a Atlantickým oceánom, bola vždy dôvodom neutíchajúcich snáh o jeho vojenské dobývanie.

Už po rozpade Rímskej ríše sa cez územie presúvali invázne armády Valónov, či Gótov. Gibraltár bol však nakoniec pomenovaný po Tárikovi ibn Sijádovi, veliteľovi marockých Berberov, ktorý miesto nazval Tárikova skala (Džabal al Tárik). Skomolením tohto názvu vznikol dnešný Gibraltár.

V roku 1462 bol Gibraltár dobytý Španielmi. Neskôr však územie získala Británia po víťaznom vpáde britsko-holandského expedičného zboru a územné nároky boli formálne potvrdené podpisom Utrechtskej zmluvy v roku 1713. Strata územia Španielom nedala spávať, a tak sa viackrát pokúsili získať ho späť. Avšak neúspešne. Nepodarilo sa im to ani počas Veľkého obliehania. Po bitke pri Trafalgare, poslednej veľkej námornej bitke plachetníc, kde britské námorníctvo zvíťazilo nad početnou prevahou španielsko-francúzskej vojnovej flotily, Británia definitívne potvrdila svoju námornú prevahu.

O „vrelých“ vzťahoch dodnes svedčí veľká plechová strecha nachádzajúca sa na východnej strane gibraltárśkej skaly, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody počas blokády zo strany Frankovho Španielska.

V novodobej histórii prebehli dva pokusy o pripojenie Gibraltáru k Španielsku prostredníctvom referenda. Aj tie však boli neúspešné. Väčšina obyvateľstva si želala zotrvať pod britským vplyvom. Viac než 83% obyvateľstva predstavujú miešanci pôvodného španielskeho obyvateľstva s Arabmi, Britmi, či Talianmi, avšak tí sa k už sami za Španielov nepovažujú a želajú si zachovanie aktuálneho stavu. V roku 2006 získal Gibraltár takmer plnú moc nad správou vlastného územia, medzinárodné vzťahy a obrana ale naďalej zostávajú v rukách Spojeného kráľovstva.

Gibraltár však nie je známy len svojou pohnutou históriou, ale aj tým, že je jediným miestom v Európe, ktoré disponuje voľne žijúcou kolóniou makakov. Nikto netuší, ako sa sem vlastne dostali, každopádne dnes sú už súčasťou krajiny. Miestny Macac sylvanus je na zozname ohrozených druhov a miestni obyvatelia sa oňho aj patrične starajú. Pripravili mu dokonca kŕmidlá, kde sa môže pohostiť ako v reštaurácii.

Výsledkom rozmaznávania je drzosť opíc, ktoré neváhajú ani kradnúť turistom veci. Odporúčam preto nosiť ruksak alebo tašku spredu, kde zostáva pod vaším dohľadom. Ak si myslíte, že opice odradí zips, mýlite sa. Nemajú problém ho rozopnúť a vybrať si, čo sa im zrovna hodí. Kŕmenie opíc je prísne zakázané, pod hrozbou prehnaných finančných sankcií. Legenda hovorí, že kým opice zostanú na Gibraltáre, ten bude naďalej patriť Britom. O budúcnosť kolónie na tomto území sa teda zrejme netreba báť. 😊

Moderný Gibraltár je známy fascinujúcu kombináciou britskej a stredomorskej kultúry, pričom jeho obyvatelia sú hrdí na svoju jedinečnú identitu. Turistov lákajú nielen historické pamiatky a prírodné krásy, ale aj bohatý spoločenský život a multikultúrne prostredie. Strategická poloha ponúka Gibraltáru významné hospodárske benefity. Jeho prístav je jedným z najrušnejších v oblasti Stredozemného mora, čo z neho robí dôležitý obchodný a logistický uzol.

Pohľad z gibraltárskej skaly na časť prístavu s Cruise Line terminálom. Foto: Radovan Hýbl.

Finančný sektor Gibraltáru, známy svojou transparentnosťou a reguláciou, tiež prispieva k ekonomickému rastu tohto územia, pričom priťahuje investície z celého sveta. Gibraltár sa stal miestom inovácií a technologického rozvoja. Miestna vláda investuje zdroje do digitálnej infraštruktúry a podpory technológií. Orientácia na budúcnosť, v kombinácii s rešpektom k histórii, vytvára z Gibraltáru dynamické miesto na život. Avšak, otázka suverenity nad Gibraltárom zostáva citlivou témou a v budúcnosti zrejme zotrvá v centre pozornosti. Napätie medzi Spojeným kráľovstvom a Španielskom, aj keď už vo svojej zmiernenej podobe, je v oblasti stále prítomné.

Ak vás láka slnko a slaná tyrkysová voda, ponorte sa s nami do príbehu z ostrova New Providence. Aké výzvy tam na vás čakajú sa dozviete v článku Tanec s hladnými žralokmi na New Providence – bahamskom ostrove pirátov.

Špecifickým prvkom Gibraltáru je aj jeho letisková pristávacia dráha. Keďže Gibraltár, so svojou rozlohou 6,7 km2, skutočne nemá územie na rozdávanie, letisková dráha je umiestnená v podstate na križovatke. Vstupná cesta od španielskej hranice prechádza kolmo cez letiskovú dráhu a sú na nej umiestnené semafóry. Keď sa očakáva prílet alebo odlet lietadla, pešia a automobilová doprava je priebežne poháňaná uniformovanými zložkami, ktoré na vás z reproduktorov pokrikujú, aby ste zrýchlili krok. Následne sa dráha uzavrie posuvnými kovovými bránami a je potrebné chvíľu počkať.

Pristávacia dráha na Gibraltáre končí priamo v mori. Foto: Radovan Hýbl.

Počas cestovania sa len málokedy vraciam na miesta, ktoré som už navštívil. Malorka je však v tomto smere výnimkou. Chodím na ňu pravidelne. Prečo? Dozviete sa v článku Návrat na Malorku. Perla stredomoria ponúka relax pre všetky vekové kategórie.

O pristávajúce lietadlá naozaj nie je núdza. Môžete sa preto pokojne pridať k ostatným turistom a natočiť si odlet private jetu, či nízkonákladovky len zo vzdialenosti pár desiatok metrov.

Mešita kráľa Fahd Bin Abdulaziz Al Saud (známa aj ako mešita Ibrahim-al-Ibrahim) sa nachádza na juhu gibraltárskeho poloostrova, neďaleko majáku Europa Point – najjužnejšieho miesta Gibraltáru. Ide o jedno z najnavštevovanejších miest Gibraltáru. Využívajú ju moslimovia žijúci na Gibraltári, ktorých tvoria približne 4% obyvateľstva. Mešita je v priebehu dňa otvorená aj pre verejnosť.

Mešita Ibrahim-al-Ibrahim patrí k symbolom Gibraltáru. Foto: Pexels.

Hlavná modlitebňa mešity sa nachádza na druhom poschodí budovy. Jej strop tvorí deväť masívnych neprehlioadnuteľných mosadzných lustrov. Steny sú pokryté dovezeným mramorom. Na dolnom poschodí sa nachádza ženská modlitebňa, ktorá je pridružená k škôlke.

Ikonická Skala (The Rock) je jednoznačne najnavštevovanejším miestom Gibraltáru. Je to predovšetkým kvôli úžasným výhľadom na Stredozemné more a Atlantik, ktoré vám poskytne. Pokiaľ budete mať dobré počasie, tak ako ja, môžete sa dokonca kochať aj výhľadom na severné pobrežie Afriky. Na trasu po Skale si vyčleňte pokojne celý deň, je tam skutočne čo vidieť.

Zabudnúť nemožno ani na už spomínanú kolóniu opíc, ktorá vám pobyt ešte viac spestrí. Miestni sprievodcovia sa s nimi dokážu slušne vyhrať, vozia ich na svojich autách a priateľsky ich potľapkávajú.

Drzé opice na gibraltárskej Skale. Foto: Radovan Hýbl.

Bežným turistom sa takéto správanie však veľmi neodporúča. Stačí prudký pohyb, ktorým opicu vyľakáte a problém je na svete. Dobrým nápadom nie je ani rozbaľovanie jedla v ich blízkosti. Šuchot sáčkov zachytia aj na desať metrov a hneď sa rozbehnú vaším smerom…

V rámci návštevy Skaly nevynechajte ani Jaskyňu svätého Michala. Nachádza sa vo výške 274 metrov nad morom v časti Upper Rock. Lístky na ňu si musíte zakúpiť zvlášť (ide o rozšírenie o Natural Reserve). V jaskyni sa našli vzácne pozostatky ľudských predkov, ktoré ju obývali pred viac než 40 000 rokmi.

Dychberúca hlavná sieň Jaskyne svätého Michala. Foto: Radovan Hýbl.

Dominantou jaskyne je prírodná sála – hlavná sieň, ktorá je vďaka svojej majestátnej rozlohe a výnimočným akustickým vlastnostiam využívaná ako koncertná sála pre stovku divákov. Steny jaskyne sú farebne osvetlené a sú na ne premietané obrazy, ktoré vytvárajú dojem pohybu. Na jednom z miest sa dokonca sformuje podobizeň Ježiša. Návšteva Jaskyne svätého Michala podľa mňa patrí k najsilnejším zážitkom z výletu na Gibraltár a rozhodne by som ju na vašom mieste nevynechal. Okrem nej ich na Gibraltáre nájdete ďalších 150, ale žiadna z nich určite nebude taká veľkolepá.

Ak patríte k milovníkom histórie 2. svetovej vojny, tak ako ja, nenechajte si ujsť ani legendárne tunely. Gibraltár má povesť vojnovej pevnosti a to celkom oprávnene. Počas druhej svetovej vojny boli všetci civilní obyvatelia Gibraltáru evakuovaní. Britská armáda vyhĺbila vo vnútri Skaly labyrint chodieb a Gibraltár sa opäť zmenil na pevnosť a námornú základňu. Odtiaľ Briti ovládali vstup do Stredozemného mora a boli schopní zásobovať Maltu a Severnú Afriku.

Spletitá sieť podzemných chodieb – WWII Tunnels. Foto: Radovan Hýbl.

Skalný masív je popretkávaný približne 50-timi kilometrami tunelov, ktoré slúžili ako muničné sklady, kasárne, či dokonca vojenské zdravotnícke zariadenia. Pre lepšiu predstavu sú v objekte rozmiestnené aj postavy vojakov (často zranených) v dobovom odeve.

Chcete sa naučiť surfovať? Tak lepšiu príležitosť ako na Oahu ťažko niekde dostanete. Viac o najľudnatejšom ostrove Havaja sa dozviete v článku Oahu – skutočný poklad Tichého oceánu.

Víza a povolenia

Na vstup do Gibraltáru, aj keď nie je územím Európskej únie, postačuje občiansky preukaz. Podrobnosti o jeho návšteve nájdete v slovenskom jazyku aj na stránke Visit Gibraltar. Aktuálnosť informácií si preverte na oficiálnej stránke Ministerstva zahraničných vecí.

Záverečné zhodnotenie

Gibraltár je oveľa viac než len pulzujúci geopolitický bod na mape. Nesie v sebe bohatú minulosť, kultúrnu rozmanitosť a neobvyklú ekonomickú odolnosť. Vďaka svojej strategickej polohe bude zrejme naďalej zohrávať kľúčovú úlohu na regionálnej scéne. Budúcnosť tohto územia je plná otáznikov, ale aj výziev a sľubuje vysoký potenciál pre ďalší rozvoj.

Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.