Tanec s hladnými žralokmi na New Providence – bahamskom ostrove pirátov

Počas výletu do štátov ma známy presvedčil, aby som si odskočil do Nassau. Hlavné mesto Bahám ospevoval ako skvost Lucayského súostrovia, nacházajúceho sa v blízkosti Karibiku. Za veľkou mlákou žije už pekných pár rokov a vždy som ho považoval za skutočného špecialistu na relax. Keby existovalo ministerstvo zábavy, pohody a blbostí, jeho nominácia by bola istou záležitosťou. Dobre mienené návrhy odborníka takéhoto kalibru neradno ignorovať. Koniec koncov, po trmácaní sa rušnými veľkomestami vždy dobre padne pár chillových dní strávených v teplých tyrkysových vodách.

O týždeň na to som už pristával na gýčovom ostrove New Providence, ako vystrihnutom z pohľadnice. Ohnuté palmy nakláňajúce sa do oceána, pláže s jemným bielym pieskom a strašná pohodička všade okolo.

Súkromná pláž na Paradise Islande – Bahamy. Foto: Radovan Hýbl.

Toľko úsmevov som naposledy videl iba v Afrike. Miestni si nerobili ťažkú hlavu naozaj z ničoho. Výnimkou boli len ceny práve zdraženého benzínu, ktoré mimochodom mali úroveň polovice tých našich.

Pár dní sme sa túlali po ostrove a z času na čas zápasili s ostrými vlnami, ktoré nepozorným plavkyniam nekompromisne strhávali vrchný diel plaviek. Pláže boli úžasné, ale aj prechádzky po uliciach lemovaných farebnými domami stáli za to. Krátky výšlap k soche Krištofa Kolumba nám zas odhalil výnimočné výhľady. Ten chlap má sochy snáď všade. Prenasledovali ma na nejednom výlete. Ani sa nedivím, že niektoré ľudia strhli. 😊

Ďalší deň, som si doprial bohaté raňajky v hoteli na severnom pobreží ostrova s výhľadom na zátoku, kde bolo práve odparkovaných niekoľko rozmerných zaoceánskych výletných lodí. V tomto čase sa neoplatilo približovať k prístavu. Bol totiž obsadený desaťtisícmi turistov, ktorí sa tam, z túžby po pevnej zemi, vyrojili z kotviacich lodí. Na miestnom trhu už dôchodcovia zjednávali dobré ceny na suveníry a krikľavé oblečenie, ktoré sa tu predávalo na každom rohu. Chvíľu trvalo, kým ich opäť nahnali späť na loď.

Kotvenie zaoceánskych lodí v prístave Nassau. Foto: Radovan Hýbl.

Tentoraz mi to však nevadilo. Mal som už iný plán. Pri návšteve exotických destinácií spravidla do itinerára zaradím aj nejaký hĺbkový ponor. Teraz ma čakala špecialitka. Chlapci zo Stuart Cove´s mi vysvetlili, že potápanie je pre deti. Ukecali ma na shark dive. Veľmi som nad ponukou nepremýšľal, vôbec som nevedel čo od toho čakať. Tak som na to kývol…

Že to možno nebol až taký dobrý nápad som pochopil už v aute, ktoré zbieralo nič netušiacich potápačov z celého ostrova. Z osadenstva som mal najbližšie k dvom francúzom, ktorí boli jediní európania v tíme. Aj napriek jazykovej bariére som pochopil príbeh, ktorý sa mi snažili svojou lámanou angličtinou povedať. Pár týždňov dozadu sa v konkurenčnej spoločnosti stal nepríjemný incident, kde pri obdobnom ponore zaútočil žralok na potápača a skončilo sa to jeho predčasným odchodom do večných lovíšť. To pre mňa neboli úplne potešujúce správy. Môj pohľad na blížiacu sa aktivitu tak začal naberať reálnejšie kontúry.

Do obrazu som sa dostal aj po príjazde do centra, kde ma čakala americká sada právnych dokumentov. To sú tie, ktoré vás upozornia na skutočnosť, že horúci nápoj vás môže popáliť. Vždy sme si robili srandu z amerického právneho systému, ktorý umožňoval poškodeným vysúdiť obrovské čiastky za zrejmé nezmysly ako udretá hlava o znížený strop, o ktorom majiteľ prevádzky návštevníkov osobitne neinformoval. Každopádne teraz som čítal dokument o nevyspytateľných živočíchoch, u ktorých napadnutie potápača nie je nezvyčajný jav, ale súčasť dobrodružného životného štýlu, ktorý si zvolil. Podpisom som potvrdil, že preberám plnú zodpovednosť za akékoľvek následky mojich ľahkovážnych krokov. Zdvihol som hlavu a sprisahanecky žmurkol na spotených francúzov.

Právne okienko prerušil ďalší európan, konkrétne usmiaty britský inštruktor. Uvoľnený, dobre naladený a bezproblémový mladík nám v kocke vysvetlil, čo sa od nás očakáva, čo máme robiť a naopak, čo za žiadnych okolností robiť nemáme. Skúsim jeho výklad parafrázovať. Treba sa čím skôr dostať na dno, vytvoriť kruh a zbaliť sa do ježka, prípadne korytnačky. Žiadna končatina nesmie trčať. On príde do stredu kruhu a zabaví žraloky. Jednoduché ako facka. Ideme na to…

Ak ste fanúšikom aktívnej dovolenky, nemali by ste vynechať návśtevu Madeiry. O mojich zážitkoch z tohto úžasného ostrova sa dočítate v článku Madeira. Ostrov kaňoningu a turistiky.

Nástup na loď ma trochu vyrušil. Ostré, športovo rezané, kontúry člna mi pripomenuli, že plavba bude rýchla. A ja rýchlu plavbu nemám rád. Som zvyknutý na veľké, pomalé a stabilné lode. Toto bol presný opak. O chvíľu sme sa vyrútili z malého prístavu a loď nadskakovala do metrovej výšky v pravidelných intervaloch. Vlny boli brutálne a stále naliehavejšie sa mi pripomínali neskromné hotelové raňajky, ktoré mali záujem preveriť, čo sa práve deje hore. Mal som poriadny problém ich v sebe udržať, točila sa mi hlava a utrpenie nemalo konca. Na druhej strane, aspoň som zabudol na žralokov.

Teda až do chvíle, kým si inštruktor nezačal pripravovať náčinie. Obliekol sa celý do obleku z kovových reťazí a všetkým v sekunde došlo že nejde o najnovší módny výstrelok tvrdého metalistu. O pár minút na to sme prišli na miesto ponoru. Do vody sa nikomu zas až tak veľmi nechcelo. No, keď sme si to už zaplatili…

Z boku lode som sa chrbtom prevrátil do vody. Prvý pocit bol príjemný. Prestal sa mi točiť svet. Konečne stabilita. Nutkanie na vracanie mierne ustúpilo. Môj francúzsky buddy nemal toľko šťastia. Prvýkrát v živote som videl, ako niekto vracal cez automatiku. Bol to silný zážitok. Dovtedy som ani netušil, že sa to dá. Každopádne, od toho času vždy hodinu pred ponorom nasadzujem polku Kinedrylu a nedávam si na raňajky nič ťažké.

Už ani neviem, ako sme sa rozdelili, ale po chvíli som zostal sám. Klesal som pomaly ku dnu a v tom som uvidel prvého fešáka. Išiel smerom ku mne, na tvári chladný, neprítomný výraz. Nebolo to nejako obzvlášť príjemné, našťastie pár metrov odo mňa sa mi žralok vyhol. To bol dobrý nápad, lebo neoprény bolo treba odovzdávať vyčistené, svojou otočkou mi tak ušetril dosť času v umyvárke.

Dno sa priebežne zapĺňalo, vytvorili sme kruh. Aj dav hladošov sa postupne rozrastal. Nervózne tancovali okolo nás, ale stále dodržiavali odstup. Akonáhle inštruktor dosadol do stredu kruhu a otvoril kovovú krabicu, žraloky ožili. Začali drzo a neorganizovane vstupovať do kruhu. Inštruktor ich začal kŕmiť kovovou tyčou, na ktorú napichoval kusy rýb. Nastala trma vrma.

Problémom bolo aj to, že keď žralok na dne prehltol potravu, potreboval sa dostať von z kruhu. To sa dalo urobiť jediným spôsobom. Musel vždy preplávať okolo niektorého z nás. Rozostupy medzi nami boli malé. V praxi to teda vyzeralo tak, že žralok celý čas smeroval rovno na nás a až úplne na poslednú chvíľu sa vyhol tvári. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykol. Sem tam sme dostali aj bodyček, chlapci na nás predsalen nebrali vždy ohľad. Keď som si následne v centre pozrel zábery, vyzeralo to celé veľmi nevinne. Dole to ale bolo trochu iné.

Keď žrádlo došlo, drsnokožce sa skultivovali a ja som si o nich trochu opravil mienku. Nie sú to len chladné krvilačné tvory, keď majú správneho parťáka, vedia sa aj zabaviť. Inštruktor tým parťákom bol. Chytal ich za nos a všelijako s nimi točil, hral sa s nimi, tancoval. A im to nebolo nepríjemné, naopak, vďačne sa predvádzali. Bolo to naozaj neskutočné divadlo. Ale zažiť ho musíte tam dole. Z videa tá emócia nejako vyprchá. Každopádne, zápis v mojom potápačskom denníku mi z času na čas pripomenie aj túto spomienku, ktorá je pre mňa tak trochu ako z iného sveta.

Ak niekedy na New Providence zavítate, rozhodne vám tento druh ponoru odporúčam. Z času načas sa síce objavia nové správy o ďalších útokoch, avšak pravdepodobnosť, že medzi obeťami budete aj vy nie je zas nejako vysoká. Ak to prežijete, budete aspoň mať čo rozprávať vnúčatám.

Počas cestovania sa len málokedy vraciam na miesta, ktoré som už navštívil. Malorka je však v tomto smere výnimkou. Chodím na ňu pravidelne. Prečo? Dozviete sa v článku Návrat na Malorku. Perla stredomoria ponúka relax pre všetky vekové kategórie.

O ostrov New Providence sa vždy zvádzali boje. V roku 1703 po francúzskom a španielskom útoku anglickí kolonisti z Jamajky opustili ostrovnú pevnosť a ostrov sa následne stal domovskou základňou pirátov. Do desiatich rokov sa ich v Nassau zabývalo viac než tisíc. Ich počet tak dvojnásobne prevyšoval ostatné obyvateľstvo. Pripomienkou tejto doby je múzeum pirátov, ktoré nám poskytuje svedectvo o živote drsných chlapov, ktorí zo svojho útočiska vyrážali na nebezpečné trestné výpravy.

Múzeum pirátov – Nassau. Foto: Radovan Hýbl.

Ak ste niekedy navštívili Dubaj, určite ste sa nevyhli ani návšteve ikonického hotelového komplexu Atlantis, s úžasnou podvodnou recepciou. Vedeli ste však, že na miniostrove Paradise Island, ktorý leži hneď vedľa New Providence, sa nachádza jeho dvojča? Môžete sa naň dostať trajektom. Počas 15 minútovej plavby budete sprevádzaní zábavnými domácimi sprievodcami, ktorí sa z vás budú snažiť naučenými fórmi vylákať pár mincí navyše. Čaká vás hromada skutočne zábavných vtipov, ktoré vám urobia deň. Teda ak rozumiete anglicky.

Tri štvrtiny rozlohy vlastní spoločnosť prevádzkujúca hotel. Kúpa ostrova bol v podstate darček pre manželku majiteľa. Tej sa však veľmi nepozdával. Riešením nakoniec bola investícia do luxusného hotelového komplexu s vlastnými umelými riekami, lagúnami, vodným parkom s tobogánmi a bazénmi, kasínom, chrámom, reštauráciami, viacerými hotelovými budovami a obrovským parkoviskom.

The Reef at Atlantis – hotelový komplex na ostrove Paradise Island. Foto: Radovan Hýbl.

Na Paradise Islande ešte chvíľu zostaneme. Za návštevu totiž stojí aj nádherná pláž Cabbage Beach, ktorá je preslávená svojou čistou tyrkysovou vodou a bielym pieskom. Takýchto pláží je na svete naozaj málo. Neďaleko pláže sa navyše nachádza aj skvelá atrakcia – The Cloisters Paradise Island, francúzske kláštory s prekrásnymi záhradami Versailles.

Cabbage Beach – jedna z najkrajších pláží, aké som kedy videl. Foto: Radovan Hýbl.

Francúzsky kláštor s malebnými záhradami. Foto: Radovan Hýbl.

Impozantná vládna budova lastúrovo ružovej farby, nachádzajúca sa na vrchu Mount Fitzwilliam, je postavená v typickom koloniálnom štýle. Stavba so štukovanými koralovými skalami je významným príkladom georgiánskej architektúry. Samotná budova poskytuje úchvatný výhľad na mesto. Pred budovou sa nachádza socha objaviteľa Krištofa Kolumba.

Dom guvernéra so sochou Krištofa Kolumba. Foto: Radovan Hýbl.

Historická pevnosť z britskej koloniálnej éry bola vybudovaná v roku 1819 za účelom ochrany ostrova New Providence pred španielskymi inváziami. Postavili ju na kopci s výhľadom na prístav Nassau. Nachádza sa neďaleko terminálu výletných lodí. Zaujímavosťou je, že počas celej doby jej prevádzky nebola nikdy napadnutá. Aj vďaka tomu je stále zachovaná. Ak ste zaťažení pevnosťami, ako ja, môžete navštíviť aj Fort Fincastle. Stojí na najvyššom bode ostrova a poskytuje nádherné výhľady. Neďaleko sa nachádzajú aj Queen´s Staircase, schody vytesané do jedného kusu kameňa šikovnými otrokmi.

Pevnosť Fort Charlotte. Foto: Bahamas Air Tours.

Zaujíma vás digitálne nomádstvo? Podrobnosti o tomto, stále viac vyhľadávanom, životnom štýle nájdete v článku: Kto je digitálny nomád a ako sa ním stať. 

Víza a povolenia

Pre Bahamy platí bezvízový styk. Občania EÚ tak môžu na New Providence cestovať bez víz na obdobie 3 mesiacov počas 6 mesiacov, a to pri všetkých účeloch cesty (turistika, vedecké aktivity, či obchodné/podnikateľské cesty). Výnimkou sú osoby cestujúce za účelom vykonávania zárobkovej činnosti. Aktuálnosť informácií si preverte na Ministerstve zahraničných vecí SR.

Záverečné zhodnotenie

New Providence je nádherný ostrov, jeden z najkrajších, aké som kedy navštívil. Z hľadiska prírodných scenérií a pláži ide naozaj o unikát. Zrejme aj preto sa stal lákadlom mnohých celebrít a milovníkov luxusu. Menovaná skutočnosť má však aj svoju tienistú stránku v podobe vysokých životných nákladov, ktoré túto destináciu diskvalifikujú z možnosti dlhodobého bývania pre predstaviteľov strednej triedy.

Ak vás tento článok zaujal, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach. Môžete tak urobiť kliknutím na ikonu vašej siete. Neváhajte sa podeliť v komentároch o váš názor alebo položiť otázky súvisiace s predmetom článku. Prípadné návrhy na spracovanie ďalších tém mi môžete poslať na môj e-mail. Prajem vám všetko dobré.